Nebudeš dychtiť

Všetky prikázania doteraz nám vraveli, že niečo máme či nemáme robiť. Deviate a desiate prikázanie nám vravia, že niečo nemáme chcieť. Znejú:

„Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.“

„Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.“

Deuteronómium tému rozvíja o niečo farbistejšie:

Nepožiadaš manželku svojho blížneho! Nepožiadaš dom svojho blížneho ani jeho pole, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!

(Dt 5,21)

Keď niečo veľmi chcem, tak to veľmi chcem. S tým sa nedá len tak prestať.

Dá sa. Aj keď nikto netvrdí, že je to jednoduché a pôjde to bez bolesti. Keď sa človek stane kresťanom, nie je to iba zmena fanklubu. Často je to pomerne zásadná zmena života. Je to výzva a je normálne, že je to ťažké. Už sme vraveli, že „zmeniť zmýšľanie“ bola úplne prvá vec, ktorú Ježiš hlásal. Odkázať niektoré nápady či túžby do patričných medzí je dôležitá schopnosť. Ak to človek nerobí, môže to zničiť nielen jeho, ale aj ľudí okolo neho. Pokušenia prichádzajú na každého, Ježiša nevynímajúc. Sú to tie nápady, vďaka ktorým máme sklony opustiť zmysel svojho života.

Deviate prikázanie je o tom, aby sme sa pokušením pre niekoho iného nestali my sami. Šieste prikázanie chráni vzťah medzi manželmi a život, ktorý z tohto vzťahu vzíde. Manželia si majú byť verní. Je to dobré pre nich a dôležité pre ich deti. Deviate prikázanie zakazuje ľuďom mimo tohto manželstva, aby ho rozbíjali. A to bez toho, aby sme v niektorých prípadoch zmenili zmýšľanie, skrátka nejde.

To nesmiem požiadať manželku svojho blížneho, aby mi konečne poslala ten recept na jablkový koláč, ktorý mi sľúbila?

Požiadať manželku svojho blížneho o recept samozrejme môžeš. To „nepožiadaš“ sa používa v staršom význame toho slova, ktorý je odvodený od slova „žiadostivosť“. Znamená to, že ju nebudeš zvádzať, nebudeš sa pokúšať prebrať ju jej mužovi a nebudeš to ani chcieť. Novší preklad toho textu z Deuteronómia znie „Nebudeš túžiť po manželke svojho blížneho ani sa lakomiť na dom svojho blížneho, ani na jeho pole, ani na jeho sluhu, ani na jeho slúžku, ani na jeho vola, ani na jeho osla, ani na nič, čo patrí tvojmu blížnemu!“ To, čo hovorí deviate prikázanie, je, že človek nesmie dychtiť po cudzej žene (ani po cudzom mužovi). Desiate hovorí, že človek nesmie dychtiť po cudzom majetku. Pretože takéto dychtenie má zlé dôsledky.

Ale keď ona je taká úžasná. A on ju vôbec nemiluje. A spolu by sme boli takí šťastní.

Ľudia si také veci majú sklony myslieť už od staroveku. (Pripomeňme napríklad dôvod, kvôli ktorému začala Trójska vojna.) Práve preto bolo treba dať deviate prikázanie. Problém je, že manželstvo a výchova detí je ťažká vec. Iste, keď je v manželstve láska, dá sa zvládnuť kadečo. Ale niekedy sa veci aj napriek tomu môžu vážne skomplikovať. Sú obdobia, počas ktorých sa problémy hromadia, udeje sa niekoľko ťažkých vecí v tesnom slede, manželia si úprimne lezú na nervy a nie je jednoduché z manželstva nedezertovať. Keď sa vtedy objaví niekto šarmantný, kto dokáže polichotiť, poobdivovať a oceniť a hlavne s ním žiadne starosti riešiť netreba, má pred manželským partnerom neférovú výhodu. Preto sú tie prikázania, ktoré chránia manželstvo, až dve.

V tejto veci sa Ježiš vyjadroval ešte o niečo striktnejšie, než Mojžiš:

I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

(Mk 10,2–12)

O katolíckom manželstve budeme ešte rozprávať podrobnejšie. Predbežne si však treba zapamätať, že manželstvo je natoľko vážna vec, že na jeho opis kniha Genesis aj Ježiš použili slová „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.“ Tiež si treba pamätať, že tvrdosť srdca je vec, ktorej by sme sa ohľadom našich manželských partnerov mali zvlášť chrániť, lebo inak budeme mať sklony rozchádzať a rozvádzať sa. V súvislosti s deviatym prikázaním si však hlavne treba zapamätať, že tí, čo sa oženili alebo vydali, sú skrátka zadaní. Že po nich nemáme dychtiť a svoje romantické plány máme spriadať s niekým iným. Pretože ľudia v manželstve majú svoju zodpovednosť jeden za druhého a za svoje deti. A keď tú zodpovednosť nenaplnia, môžu sa minúť so zmyslom vlastného života.

Dobre. A ako je to s tým domom, poľom, volom či oslom? Je rovnaký problém chcieť susedovho somára, ako chcieť susedovu ženu?

Na tom, že človek chce susedovho somára, vyberie sa za susedom, ponúkne mu rozumné peniaze a somára si od neho kúpi, nie je nič zlé. Susedovi sľubovala vernosť až do smrti jeho žena, ale nie jeho somár. Problém môže nastať až v momente, keď sused odmietne somára predať. Príčetný človek sa poobzerá po nejakom inom somárovi, ktorý je na predaj. Menej príčetný sa zatne, povie si, že „Bez tohto konkrétneho somára ma neteší život a žiadneho iného nechcem.“ a bude susedovi závidieť.

Závisť je úplne najhlúpejší hriech. Ostatné hriechy človeka tiež ničia a odtŕhajú ho od zmyslu jeho života, ale aspoň nejaké dočasné potešenie z nich niekedy je. Zo závisti nemá žiadna zúčastnená strana vôbec nič. Človek sa zžiera hlúposťami namiesto toho, aby sa snažil prospieť sebe či blížnemu. Mohol by chodiť po poľnohospodárskych výstavách, hľadať najlepšieho dostupného somára v republike, zveľaďovať potenciál svojho oslieho stáda, ale namiesto toho myslí stále na to susedovo zviera a zlostí sa, že ho sused nechce predať.

Zo závisti zvyknú vyrásť nepekné veci. V prvom rade závisť skazí dobré vzťahy so susedom, čo je vážna škoda. Neoprávnený pocit krivdy prameniaci z toho, že „on má somára a ja nie“ môže viesť k tomu, že človek chce somára ukradnúť, prípadne, že bude chcieť ukradnúť nejakého iného somára, pretože „má na somára právo“. Môže sa pokúsiť suseda vydierať alebo ho dostať do existenčných problémov, aby mu bol nútený somára predať. Môže si tvorivo upraviť príslovie „keď zdochla krava mne, nech zdochne aj susedovi“ a somára susedovi otráviť, „aby bola na svete spravodlivosť“. A môže dôjsť aj k vražde. Variácií na túto tému sa nájde mnoho od dlhoročných dedinských sporov až po svet veľkého biznisu či politických presvedčení, ktoré sú na rozdúchavaní závisti postavené. Príbeh o tom, ako istý Nabot odmietol predať izraelskému kráľovi Achabovi vinicu a k čomu to viedlo, nájdete už v 21. kapitole Prvej knihy kráľov. V príbehu sa vyskytuje krivé svedectvo aj justičná vražda.

Závisť dokáže pripraviť človeka o rozum. Pritom by stačilo po tom konkrétnom somárovi toľko nedychtiť.

A ako je to s tým sluhom a slúžkou?

Ponúknuť zamestnancovi niekoho iného lepšie podmienky, aby ho človek získal pre svoju firmu, nie je nič zlé. Ak by sa mal však človek začať zlostiť na toho zamestnanca a na tú druhú firmu, keď ten zamestnanec nebude chcieť zmeniť miesto, mohlo by to mať podobné dôsledky, ako s tým somárom.

Prebrali sme desatoro. Mám na teba otázku. Ty si to všetko dodržal?

Nedodržal. Napriek tomu, že som kresťanom od malička, robil som viaceré nezmyselné veci. Dôsledky niektorých nesiem dodnes. Niektoré veci sa mi tiahli od spovede k spovedi a chcelo nemalé úsilie s nimi prestať. A aj keď chodím na spoveď zhruba raz za mesiac, stále je z čoho spovedať sa.

Stojí potom vôbec za to o desatore hovoriť, keď si to nedodržal ani ty?

Isteže stojí. Všetky tie prikázania chránia človeka a jeho vzťahy k Bohu a k iným ľuďom. Ak o nich človek nevie, narobí okolo seba veľkú spúšť. To, že som o nejakých veciach vedel včas, mi umožnilo aspoň v niektorých oblastiach škodu nenarobiť, aj keď sklony som k tomu mal.

Ale hovoríš, že si to aj tak nedodržal všetko. A tiež hovoríš, že ide o Božie prikázania. Ako sa to zlučuje so všetkými tými rečami o Božom kráľovstve?

Zle. Samozrejme, že zle. Práve preto musela byť za mňa zaplatená taká veľká cena.

Už sme spomínali jedného z tých dvoch chlapov, ktorých ukrižovali spolu s Ježišom a ktorý sa na rozdiel od prítomného davu nepridal k posmechu na Ježišov účet, ale smerom ku kolegovi vyhlásil: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ (Lk 23,40–41) Ten človek naplno pochopil pointu svojho života až v poslednej chvíli. Ale stačilo to na to, aby Božie kráľovstvo dosiahol. Pretože za neho a jemu podobných Ježiš zomrel.

Ty si bol kresťan od malička. Ja som netušil o Božom zákone nič. A škoda, čo som narobil, je velikánska.

Je dôvod, prečo sme najprv rozprávali o Ježišovej obete a až potom o desatore. Ľudia porobili kadečo. Ale možnosť zmeniť život a hľadať Božie kráľovstvo je tu pre každého. Lotor na kríži, Mária Magdaléna, svätý Augustín, svätý Mojžiš Čierny, svätá Mária Egyptská, svätá Margita z Kortony a mnohí ďalší mali na rováši všelijaké veci. Ale zmenili sa a nakoniec Božie kráľovstvo dosiahli. Desatoro rozhodne nemá slúžiť na to, aby sme mohli machrovať, že sme ho celé dodržali. Príčetný človek aj tak vie, že toho veľa nenamachruje. Desatoro máme brať vážne, pretože chráni nás, náš vzťah k Bohu aj našich blížnych. Ale vykúpenie potrebujeme úplne všetci bez výnimky.

O vzťahu medzi zákonom, jeho dodržiavaním a cenou, ktorú Ježiš za nás zaplatil, aby sme mohli byť oslobodení od našej minulosti a dosiahli Božie kráľovstvo, je list apoštola Pavla Rimanom. Odporúčame prečítať si ho. Okrem iného tam apoštol Pavol píše:

Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?! Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

(Rim 8,31–39)

Posledné dve prikázania od nás chcú, aby sme nedychtili po cudzom mužovi či žene, aby sme neprahli po cudzom majetku a aby sme sa nechceli za každú cenu dostať k niečomu, čo má niekto iný, pretože závisť je hlúpy a deštruktívny hriech. Je to pochopené dobre?

Dobre.