Kresťan

Táto kniha bude o tom, čomu veria kresťania, konkrétne katolíci.

Počkaj. Kto sú kresťania?

Kresťania sú ľudia, ktorí sú pokrstení a veria vyznaniu viery. Kresťania katolíci veria učeniu Katolíckej cirkvi, ktorého je toto vyznanie viery súčasťou.

Veria... a to len tak? Nejaký farár niečo povie a oni tomu uveria?

Nie. Učenie Cirkvi nie je niečo, čo si vymýšľa farár. Ak má byť to, čo Cirkev učí, pravda, nemôže sa to meniť podľa toho, ako si kto zmyslí. To, čo Katolícka cirkev učí, je spísané v knihe, ktorá sa nazýva Katechizmus Katolíckej cirkvi a je to dané pomerne pevne. Čo katolíci učia, je aj obsahom tejto knihy.

Prečo si katolíci myslia, že majú pravdu? Veď je toľko iných náboženstiev.

Všetci ľudia si myslia, že majú pravdu. Každý človek má nejaké skúsenosti a určité dôvody a na ich základe si spraví obraz o svete, ktorý jeho skúsenostiam a dôvodom zodpovedá. Katolíci v tomto nie sú žiadna výnimka. Rozumní ľudia však svoje dôvody a skúsenosti vedia spracovať, majú ich utriedené a vedia, prečo veria tomu, čomu veria. Keď usúdia, že ich obrazu o svete niečo chýba, dokážu ho zmeniť. O konkrétnych dôvodoch a historických skúsenostiach, ktoré vedú katolíkov k tomu, že si myslia to, čo si myslia, bude reč v celej tejto knihe.

Nechceme však vyvolať dojem, že „každý má svoju pravdu“. To je postoj, ktorý zvádza k lenivosti, čo sa používania rozumu týka. Ľudia sú potom ochotní veriť viacerým veciam, ktoré si navzájom protirečia a to spoľahlivo zabije každú debatu. Pravda je. Nezávisí od toho, čo si práve myslíme. Má zmysel ju hľadať. Ak by niekto tvrdil, že pravda neexistuje, jeho tvrdenie nemôžeme uznať za pravdivé, lebo by sme sa dostali do logického rozporu.

To, že náboženstiev je veľa, nie je prinicipiálny problém. Veľa je aj možných odpovedí na otázku, koľko je 172+161. Niektoré sú pravde bližšie, než iné. Ľudia sa pokúšajú určité zásadné otázky zodpovedať. Aj keď sú ich odpovede často nesprávne, svedčí to o tom, že pre ľudí všetkých kultúr sú tieto otázky zaujímavé a dôležité a že o odpovede stoja.

A keď je teda ten Katechizmus taká super kniha, kde je to učenie spísané, prečo mám čítať túto knihu?

Pretože Katechizmus je knižka pre pokročilých. Toto bude text určený skôr začiatočníkom. Má pomôcť ľuďom, ktorí sa pripravujú na krst a chcú vedieť, do čoho lezú. Poslúži aj tým, ktorí boli pokrstení ako malé deti, teraz sa chystajú prijať sviatosť birmovania a očakáva sa, že budú rozumieť tomu, čomu veria.

Keď napríklad povieme: „Kresťania nasledujú rabbiho z Nazareta menom Ježiš a veria o ňom, že je Mesiáš“, v tejto vete sa vyskytne hneď niekoľko slov, ktoré si vyžadujú vysvetlenie. Ľudia, ktorí sú kresťanmi už dlhšie, im rozumejú, a preto im ich už podrobne vysvetľovať netreba.

Napríklad slovo rabbi znamená učiteľ. Nemusí však označovať človeka, ktorý trávi čas so žiakmi v triede. Ježiš učil na rôznych miestach – či už pod strechou v synagógach, vonku na kopcoch, alebo v jeruzalemskom chráme. Často sa presúval z miesta na miesto a väčšinou učil dospelých.

V tých časoch sa Rímska ríša skladala z množstva provincií a v rámci nich bola Palestína periféria ležiaca na východnej hranici. Severná časť Palestíny sa nazýva Galilea. Pre ľudí, ktorí žili v Jeruzaleme a v Judei na juhu Palestíny, bola totálnym zapadákovom – čiastočne aj preto, lebo medzi ňou a hlavným mestom ležala ešte Samária. A Samaritáni mali so Židmi, ktorí obývali zvyšok Palestíny, tradične vyhrotené vzťahy. Takže keď sa vysokopostavení Židia dohadovali ohľadom Ježiša a jeden člen veľrady sa ho pokúsil zastať, jeho námietky odbavili jednoduchým: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane“ (Jn 7,52). (O tom, že Ježiš sa v skutočnosti narodil v Betleheme, iba kúsok od Jeruzalema, a následne unikol vraždeniu detí, ktoré nariadil kráľ Herodes, sa vtedy verejne nevedelo.) Nazaret bolo v tých časoch malé mestečko v Galilei. Dnes je o niečo väčšie, ale v tom čase to bol aj v rámci Galiley taký koniec sveta, že keď sa budúci apoštol Natanael dozvedel, že Ježiš je odtiaľ, jeho prvá reakcia znela: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (Jn 1,46). Skrátka, Nazaret bol ešte väčšia diera ako Prievidza.

Podobne, keď človek odchovaný filmovou tvorbou počuje slovo Mesiáš, vybaví sa mu niekto ako Luke Skywalker zo Star Wars, Neo z Matrixu alebo aspoň Bruce Willis, ktorý nesmel hrať v Titanicu, lebo by tam všetkých zachránil. Pre Židov, medzi ktorými Ježiš učil, však toto slovo malo konkrétny význam a aj pre nich dopadli veci nečakaným spôsobom. Preto sa k výkladu slova Mesiáš ešte vrátime. Zatiaľ si ho odložíme na neskôr.

Týmto však nechceme povedať, že by ste Katechizmus čítať nemali. Práve naopak. Keď si trúfate, pokojne sa do toho pustite. Čítanie tejto knihy by však malo byť o niečo jednoduchšie.

Vráťme sa ale ku kresťanstvu. Čo má človek z toho, že sa stane kresťanom?

Keď sa niekto v dospelosti ide stať kresťanom (teda prijať krst), hneď na úvod obradu dostane od kňaza otázku: „Čo si žiadaš od Božej Cirkvi?“ Odpovie: „Vieru.“ Potom dostane druhú otázku: „Čo ti dá viera?“ Odpovie: „Večný život.“

Takže večný život.

Aha... a niečo tuto na zemi by nebolo?

Záleží na tom, o čo stojíte. Čo sa týka bežných životných trápení sú na tom kresťania rovnako ako ktoríkoľvek iní ľudia, niekedy aj horšie. Nevyhnú sa zdravotným problémom. Svätá Bernadetta zomrela na tuberkulózu, keď mala 35 rokov, a svätá Terezka, keď mala 24. Svätý Dominik Savio zomrel na zápal pohrudnice ako 15-ročný. Svätý Damien z Molokai zasa zomrel na malomocenstvo (aj keď on s tým rizikom rátal, keď sa odišiel starať o malomocných). Kresťania sa nevyhnú ani psychickým problémom. Napríklad svätý Oskar Romero trpel obsedantno-kompulzívnou poruchou. Blahoslaveného Enrica Rebuschiniho trápili celý život depresie a viackrát bol pre ne hospitalizovaný. Svätý Louis Martin (otec svätej Terezky) mal na staré kolená demenciu, ktorá vyústila do halucinácií a paranoje, takže strávil niekoľko rokov v sanatóriu. Aj iných problémov majú kresťania hojnosť. Napríklad svätého Rocha omylom zavreli do basy ako špióna a on v tej base po piatich rokoch umrel. Svätý Ján z Kríža tiež skoro odišiel z tohto sveta v base, ale jemu sa podarilo ujsť. Svätý Drogo bol strašne škaredý (odhliadnuc od toho, že bol pohrobok a matka mu zomrela pri pôrode). Mnoho svätých zomrelo jednoducho preto, lebo iných ľudí štvalo, že sa kresťanstva nechcú zriecť a zamordovali ich. Ak teda zvažujete, že by ste sa stali kresťanmi kvôli tomu, aby sa vám žilo ľahšie, možno to nebude ten správny motív...

Takže nič?

Možno predsa len niečo. Ruský spisovateľ Varlam Šalamov prežil Kolymu (komunistický gulag na východnej Sibíri). To, čo zažil, ho viedlo k silnej skepse ohľadom ľudskej prirodzenosti. V článku Štyridsaťpäť vecí, ktoré som sa naučil v gulagu spomína hneď ako prvú vec:

Extrémna krehkosť ľudskej kultúry, civilizácie. Z človeka sa stane beštia za tri týždne, ak je vystavený ťažkej práci, chladu, hladu a bitke.

Ostatné poznámky sa často nesú v podobnom duchu. Avšak ako siedmy bod Šalamov uvádza

Videl som, že jediná skupina ľudí, ktorá si dokázala zachovať aspoň minimum ľudskosti v podmienkach hladu a zneužívania, boli veriaci ľudia, sektári (skoro všetci) a väčšina kňazov.

Podobné veci píše rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, ktorý ako Žid prešiel pre zmenu nacistickými koncentrákmi. Dospel k záveru, že otázka zmyslu ľudského života môže byť za niektorých okolností otázkou prežitia. Svoje skúsenosti popísal v knihe Napriek všetkému povedať životu áno, z ktorej pochádza tento text:

Preto bolo nevyhnutné väzňom v tábore pri každej najmenšej príležitosti vysvetľovať to „prečo“ ich života, ich životný cieľ, a tak dosiahnuť, aby mali dosť vnútornej sily a zvládli aj to strašné „ako“ vo svojom súčasnom živote, všetky tie hrôzy táborového života. Inak povedané: beda tomu, kto už nevidel pred sebou význam života, kto si už nestaval nijaký cieľ, komu unikol zmysel života – a tým teda aj akýkoľvek zmysel vlastného prežitia. Ľudia, ktorí takým spôsobom stratili všetku vnútornú silu, sa veľmi rýchlo vzdávali. Typická veta, ktorou reagovali na všetky argumenty a pokusy o povzbudenie, znela: „Ja už od života nemám čo čakať.“ Čo na to odvetiť?

Mať jasno v otázke zmyslu vlastného života aj v situácii, keď je život práve ťažký, môže byť presne tým, čo človeku umožní prežiť. A je šanca, že mu to pomôže zostať aj v extrémnej situácii človekom.

Žiadne ďalšie pozemské výhody?

Nejaké možno hej. Ak človek žije zle a zmení sa, aby sa stal kresťanom, môže si život spraviť výrazne znesiteľnejším. Dobré návyky sú fajn. Ale hľadať konečný cieľ na tomto svete – to nebude fungovať. Veci sa skončia: či už našou súkromnou smrťou, alebo tepelnou smrťou vesmíru.

Takže nič tu na zemi nemá zmysel?

Ale nie. To, že náš konečný zmysel neleží na tomto svete, neznamená, že sa nemáme starať o svojich blízkych, o verejné záležitosti, o prácu či o vlastné zdravie. Tieto veci sú dôležité. Dočasné, ale dôležité. O konkrétnych detailoch ešte bude reč. Máme na to celú knižku.

Dobre. Takže reč bude o tom, čomu veria kresťania. Čím začneme?

Najlepšie štúdiom prameňov. O Ježišovi máme štyri dôležité písomné pramene, ktoré voláme evanjeliá. Počas najbližších dvoch týždňov si prečítajte dve z nich. Konkrétne Matúšovo a Jánovo. Obaja autori boli Ježišovými žiakmi. Matúšovo evanjelium je dobré na začiatok štúdia a v mnohom sa podobá na Markovo a Lukášovo. Ján napísal svoje evanjelium až po tom, ako boli napísané ostatné. Približuje a vysvetľuje v ňom to, čo ešte bolo treba dorozprávať. V tejto kapitole sme z tohto evanjelia už dvakrát citovali. Buďte pripravení na to, že sa číta o niečo ťažšie než Matúš. Pokúste sa stihnúť každý týždeň jedno. Počnúc treťou kapitolou budeme predpokladať, že ste obe evanjeliá čítali a že tušíte, o čom je reč, keď sa na niečo odtiaľ budeme odvolávať.

Chodím od malička do kostola a tam sa to čítava. Musím aj ja?

Prospeje ti to. Evanjeliá nie sú dlhé a mať ucelený obraz namiesto drobných kúskov, ktoré si postupne počul, má niečo do seba.

Aby sme to zhrnuli: V tejto kapitole si chcel povedať, že katolíci sú tí, ktorí nasledujú Ježiša, sú pokrstení a veria tomu, čo učí Katolícka cirkev? A že aj keď považujú za dôležité starať sa o veci na tomto svete, definitívny zmysel ich života leží mimo tohto sveta?

Áno, to je dobré zhrnutie.