Syn (vzal si telo)

Krédo ďalej pokračuje:

On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.

O viacerých veciach, ktoré sa tu spomínajú, sme už hovorili. V kapitole o Baránkovi sme spomenuli, že Ježiš prišiel priniesť svoj život ako výkupné. V predošlej kapitole sme vraveli o tom, že má dve prirodzenosti, že je jednak Boh (a má jednu podstatu s Bohom Otcom, aj keď je to iná osoba), jednak človek.

Je to nejaké komplikované. To je naozaj treba o Bohu hovoriť tak zložito?

Treba. Iná možnosť totiž je hovoriť o Bohu zle. Pravda je dôležitá vec. To, čomu ľudia veria, ovplyvňuje ich činy aj ich vzťahy. Keď ľudia veria hlúpostiam, tak aj robia hlúposti. Nemusí sa jednať len o bizarné situácie, keď človek uverí, že mu „geopatogénne zóny“ pomôže zrušiť kopa hnoja v obývačke. Oveľa horšie je, keď ľudia uveria, že na svete bude dobre, keď niekoho okradnú, zlikvidujú či lživo pripravia o dobré meno. Prípadov v nedávnej histórii by sa našlo viacero.

Ak niekto hľadá Boha, usiluje sa o vzťah s ním a pritom si o ňom myslí veci, ktoré nie sú pravda, tiež mu to môže ten vzťah výrazne skomplikovať. Zvlášť to môže byť nepríjemné, keď sa nejaký omyl (kresťania tomu hovoria „blud“) podáva ako niečo, čo patrí do kresťanstva. Proti tomu sa kresťania z pochopiteľných dôvodov zvykli rázne ohradzovať.

Máš nejaký príklad?

Iste. Napríklad ariáni (meno majú podľa kňaza Aria z Cyrény) tvrdili, že Ježiš nie je Boh, ale je stvorený. Prívlastok „Syn Boží“ chápali len ako čestný titul. Ariov prístup síce zdanlivo zachraňuje monoteizmus, nehovorí však, prečo by smrť jedného Božieho tvora mala priniesť vykúpenie inému. Okrem toho by sa ústredný príbeh kresťanstva pokrivil. Z príbehu o tom, že sa Boh stal človekom a zomrel na kríži, aby ľudí zachránil pred dôsledkami ich poblúdení, by sa stal príbeh o tom, ako Boh potrestal niekoho nevinného namiesto niekoho, kto si to zaslúžil. Ľuďom, ktorí si osvoja tento prístup, môže potom Boh pripadať ako iracionálny despota.

Tento blud riešili cirkevné snemy v Nicei a v Konštantínopole. (Podľa týchto koncilov sa aj krédo, o ktorom rozprávame, nazýva nicejsko-konštantínopolské.) Snem v Nicei bol pomerne búrlivý. Napríklad istá legenda hovorí, že svätý Mikuláš (áno, ten svätý Mikuláš) sa tam s Ariom pobil a bol kvôli tomu dočasne pozbavený úradu a uväznený. Nakoniec však prítomní biskupi (okrem dvoch) usúdili, že Ariova náuka je nesprávna. Ariánsky pohľad dnes zastávajú napríklad moslimovia alebo svedkovia Jehovovi. Proti tomuto pohľadu sa stavia tá časť kréda, ktorú sme rozoberali v predošlej kapitole.

Aj táto časť kréda rieši nejaké bludy?

Po sneme v Nicei povstalo viacero bludov, ktoré pre zmenu dávali dôraz na Ježišovo Božstvo natoľko, že popierali, že bol človek. Najextrémnejšie to poňali doketisti (z gréckeho dokein, zdať sa), ktorí tvrdili, že Ježiš je Boh a teda duch a že Ježišovo ukrižovanie aj samotné Ježišovo telo bola iba ilúzia. Doketizmus bol populárny ešte v stredoveku medzi katarmi. Monofyziti (z gréckeho monos fysis, jedna prirodzenosť) tvrdili, že v Ježišovom prípade si jeho božská prirodzenosť úplne podrobila ľudskú.

Tento prístup má tiež viaceré nevýhody. V prvom rade, ak Ježiš nebol človek, chcieť ho nasledovať a snažiť sa podľa neho meniť vlastný život môže byť nad ľudské sily. Ježiša by sme mohli obdivovať, ale nie učiť sa podľa neho žiť. Okrem toho by aspoň v doketistickej verzii celé vykúpenie a Ježišova smrť na kríži bol v podstate podvod. Kresťania naproti tomu veria, že Ježiš bol reálne pokúšaný, reálne prežíval hrôzu z toho, čo ho čaká a reálne trpel. Ak by bol iba Boh a nebol by človek, toto by sa nedialo. Navyše, dostali by sme sa do problémov, ktoré sme spomenuli minule, že Boh sa nemení a Ježiš sa menil.

Toto samozrejme nie je úplný zoznam bludov. Existujú mnohé ďalšie. Napríklad adopcionisti tvrdili, že Ježiš sa narodil ako človek a Bohom sa stal až neskôr. Modalisti tvrdili, že Otec a Syn (aj Duch Svätý) sú tá istá osoba, len vystupujúca v rôznych úlohách. Nestoriáni tvrdili, že Ježiš síce je Slovo, ktoré sa stalo telom, ale nie je to Boh Syn. A tak ďalej.

Časť kréda, o ktorej sme hovorili minule, bola o tom, že Ježiš je pravý Boh. Časť, ktorú rozoberáme v tejto kapitole, hovorí, že Ježiš je skutočne človek.

V kréde sa spomína Mária ako panna. Nie je celé to rozprávanie o Božom synovi len snaha zdôvodniť jej neplánované tehotenstvo?

Kresťanstvo je založené na dvoch udalostiach. Na tom, že v Ježišovi sa Boh stal človekom a na tom, že Ježiš vstal z mŕtvych. Ľudia, ktorí vystupujú proti kresťanskému učeniu, preto pravdepodobne budú spochybňovať aspoň jednu z týchto dvoch vecí.

Na texte „On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“ pritom zďaleka nie je narodenie z panny tá najpodivnejšia vec. To, čo je na tom naozaj zvláštne, dobre napísal svätý Pavol Filipanom:

On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.

(Flp 2,6–8)

Najpodivnejšia vec, ktorú kresťania tvrdia, je to, že sa Boh stal človekom. Ten, ktorý je príčinou a zmyslom celého vesmíru, toho velikánskeho vesmíru v ktorom žijeme a ktorému sa snažíme aspoň približne porozumieť, sa stal drobným tvorom na drobnej planéte kdesi v zapadnutom ramene galaxie Mliečnej cesty, aby prinavrátil iným podobným tvorom ich zmysel, o ktorý vlastnou hlúposťou prišli.

Kvôli tomu, že sa jedná o najvážnejšiu vec kresťanstva, sa katolíci pri modlitbe kréda v kostole na tomto mieste uklonia. Kvôli tomu slávime Vianoce. A kvôli tomu (na rozdiel od adopcionistov, nestoriánov aj ateistov) tvrdíme, že Ježiš nie je synom muža, ale Boh sa narodil z panny a Márii tak patrí titul Bohorodička. Ježiš je Syn Boží a syn Márie. Preto je pravý Boh a pravý človek.

Nemohol Boh vyriešiť naše vykúpenie nejako inak, než tak, že sa Ježiš nechal za nás ukrižovať?

Mohol. Je všemohúci. Ale urobil to takto.

Zvolil si spôsob, v ktorom bol zradený jedným zo svojich najbližších. Bol obžalovaný zo vzbury proti Rímu, ktorú neorganizoval. Bol odsúdený sudcom, ktorý vedel, že je nevinný, ale bál sa o svoju kariéru. Bol zbičovaný korbáčmi spletenými z remeňov, ktoré mali na koncoch kovové guľôčky a háčiky. Bol ukrižovaný a tak vystavený dlhému, bolestivému a potupnému umieraniu udusením. Zažil krutý posmech od ľudí, ktorí o ňom nič netušili, aj od ľudí, ktorí vedeli, že mnohým pomohol, ale chceli sa ho zbaviť. Z apoštolov, ktorí s ním chodili tri roky, ho všetci okrem Jána opustili. Na prvý pohľad zlá, beznádejná a nezmyselná smrť.

Ale ako píše apoštol Peter s odvolaním sa na proroka Izaiáša: „Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.“ (1Pt 2,24) Tá nezmyselnosť, v ktorej Ježiš umrel, bola naša nezmyselnosť, naše minutie sa s cieľom života, ktoré on vzal na seba.

V kratšej verzii kréda, ktoré sa modlíme v kostole, je ešte veta „Zostúpil k zosnulým.“ To je básnicky povedané, že zomrel?

To kratšie krédo sa nazýva Apoštolské a odkazuje sa na ešte staršiu tradíciu, než boli snemy v Nicei a Konštantínopole. Veta „Zostúpil k zosnulým.“ hovorí o niečom inom než o Ježišovej smrti, pretože jeho smrť sa už predtým spomenula vo vete: „Bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný.“

To, že Ježiš zostúpil k zosnulým, hovorí o tom, že výkupné, ktoré zaplatil, sa netýkalo len súčasníkov a ľudí, ktorí prišli po ňom, ale že prišiel vykúpiť aj ľudí, ktorí zomreli dávno pred ním. Potom, ako zomrel, im to bol oznámiť. Vďaka jeho obete aj oni môžu prísť do spoločenstva s Bohom a naplniť tak svoj zmysel. Na ikonách sa to znázorňuje tak, že Ježiš vyvádza Adama a Evu z priepasti.

Prečo je zmŕtvychvstanie jednou z dvoch udalostí, na ktorých stojí kresťanstvo?

Pretože keby Ježiš nevstal z mŕtvych, tak by bol len jedným z mnohých nespravodlivo odsúdených v histórii. Bol by fantastom, ktorému to nevyšlo. To, že naozaj vstal, je potvrdením jeho slov „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“ (Jn 10,17–18) Vďaka tomu, že vstal, sa vieme spoľahnúť aj na ostatné veci, ktoré hovoril. A vďaka tomu, že vstal, vieme, že jeho obeť za nás nebola márna a bola Otcom prijatá.

A nie je to s tým zmŕtvychvstaním celé podvod?

Asi myslíš niečo takéto:

... prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: »V noci prišli jeho učeníci, a kým sme my spali, oni ho ukradli.« A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

(Mt 28,11–15)

To, že by sa veci odohrali podľa tej verzie veľkňazov, vyzerá pomerne nepravdepodobne. Už len z toho dôvodu, že keď niekto spí, jeho svedectvo o tom, že vtedy niekto niečo ukradol, nebude veľmi dôveryhodné. Okrem toho, v rímskej armáde vládla prísna disciplína a zaspať na stráži bol extrémne vážny prešľap. Počas vykopávok v Pompeiách sa našla kostra rímskeho vojaka, ktorý zostal na stráži, aj keď mesto ničil výbuch sopky a všetci prepadali panike. Tí, čo hrob strážili, boli rímski vojaci. To, že by tam spali, je vysoko nepravdepodobné. K peniazom bolo preto treba pridať ubezpečenie „A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“

Bez ohľadu na túto historku sa Ježiš po zmŕtvychvstaní ukázal dosť veľkému počtu ľudí. Apoštol Pavol píše: „Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli.“ (1Kor 15,6) Ale hlavne, to, že Ježiš vstal z mŕtvych, bola vec, za ktorú boli apoštoli ochotní ísť s kožou na trh. Niektorí doslovne. Apoštola Natanaela Bartolomeja pred smrťou z kože stiahli. Potom ho sťali. S ostatnými apoštolmi to bolo podobne. Z jedenástich apoštolov, ktorí sa dožili Kristovho zmŕtvychvstania, dali desiati svoj život za to, že o tom zmŕtvychvstaní svedčili. Jediný z nich, kto zomrel na starobu, bol apoštol Ján. Za vedomú lož je ochotný umrieť málokto.

Ježiš príde súdiť? Nemiluje on všetkých?

Miluje. Prišiel preto, aby ľuďom vrátil zmysel ich života, o ktorý prišli (čiže očistil ich od hriechu). Ale nie každý o to stojí. Ako povedal: „A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“ (Jn 3,19–21)

Kresťania veria, že nakoniec všetky skutky odhalené budú. A potom príde večnosť. Tí, ktorí Boha chcú, ho nájdu a naplnia svoj zmysel. Vďaka Ježišovej obete ho nájdu napriek tomu, že ho často strácali. A tí, ktorí chcú namiesto Boha niečo iné, Boha nenájdu a svoj zmysel nenaplnia. Ale vzhľadom na slobodu, ktorú dostali, s tým Ježiš už nič neurobí.

Táto kapitola bola o tom, že Boh Syn sa ako Ježiš stal človekom. Bol nám tak podobný vo všetkom okrem hriechu. Preto ho môžeme nasledovať. Vďaka tomu, že vstal z mŕtvych, sa vieme spoľahnúť aj na ďalšie veci, ktoré hovoril. Ešte niečo?

Možno ešte pripomeňme, že Ježišovo narodenie z panny hovorí, že veci sa nestali tak, že nejaký človek sa stal dodatočne Bohom, ale tak, že Boh sa stal človekom. Preto dávame Márii titul Bohorodička.