Porovnanie Linuxu a Windows
Najpopulárnejší operačný systém na svete je Microsoft Windows, a tak je často označovaný ako “jediná možnosť” Ale Windows nie je perfektný, a na niektoré účely je Linux lepšie pripravený. Linux je tretí najpopulárnejší operačný systém (po MacOS a Windows) na svete, ale napriek tomu je asi najdôležitejší z nich všetkých.
Linux je od Windows veľmi odlišný vo veľa formách, od funkcie až po použitie, ale asi najdôležitejší je rozdiel vo flexibilite. Windows je closed-source systém, čo znamená že iba jeden človek (alebo firma) ho vlastní, a nikto ho nemôže bez povolenia Microsoftu meniť. Toto ale nie je ideálne, lebo ak niekto potrebuje použiť Windows na špecifickú úlohu na ktorú nebol navrhnutý, tak ho nemôžete zmeniť na svoje potreby.
Linux sa líši tým, že je open-source, čo znamená že hocikto môže bez povolenia meniť všetko v ňom, a potom to distribuovať. Jediná vec v Linuxe ktorú niekto vlastní je názov, ktorý vlastní Linus Torvalds. Keďže je Linux open-source, tak sa veľmi lahko modifikuje.
Linux je postavený na jadre, ináč nazývanom Linux Kernel, ktorý je použitý každou linuxovou distribúciou. Keďže toto jadro nieje často zmenené medzi distrubúciami, tak sa s ním ľahko pracuje. Ďalšou výhodou Linuxu je ten, že oproti Windows, ktorý dostáva nové verzie relatívne často, a ťažko sa riešia problémy, v Linuxe si môže používateľ vybrať či chce novú verziu, alebo nie. A ak by niečo nefungovalo, na internete existuje veľa linuxových fórum a stránok, na ktorých sa môže hocikto spýtať otázku ohľadne Linuxu, a je veľká šanca že niekto mal ten istý problém a poskytne vám riešenie. Taktiež kvôli jeho stavbe linux používa menej výkonu počítača.
Ale ani Linux nieje dokonalý. Keďže ho veľmi málo ľudí používa (približne 2% počítačov na celom svete používalo nejakú formu Linuxu v Marci 2022), tak firmy ktoré vydávajú hardvér alebo softvér sa sústredia na optimizáciu pre Windows alebo Mac. Toto znamená že dôležité programy a ešte dôležitejšie ovládače pre hardvér ako grafický adaptér, nemusia byť vždy dostupné. Toto je hlavne problém staršieho hardvéru, lebo väčšina moderného hardvéru už má aj linuxové verzie ovládačov. Starší hardvér má väčšinou ovládače vyrobené nadšencami s limitovanými informáciami, takže ich výkon sa väčšinou nedá porovnať s verziami pre Windows.
Napriek tomu že veľa softvéru ako napríklad Microsoft Office neboli navrhnuté na Linux, a nedajú sa v ňom používať, existujú alternatívy, ktoré majú väčšinou len malé kozmetické zmeny, ale majú takú istú funkciu. Tomuto problému sa dá ale vyhnúť pomocou virtualizácie, keďže sa dá vytvoriť virtuálny počítač s Windows.
A posledná výhoda Linuxu oproti Windows, kvôli tomu že je open-source, dá sa zadarmo z internetu stiahnuť, oproti windowsu, ktorý môže veľa stáť.
Distribúcie a ich história
Oproti Windows, ktorý má verzie každých pár rokov, Linux má distribúcie. Vďaka tomu že je linux open-source, tak má vela modifikácii — distribúcíi ktoré všetky majú rôzne úlohy a formy.
Distribúcie nie sú nový koncept, prvé distribúcie ako SLS a Slackware ktoré boli založené tesne po Linusovej prvej verzíi Linuxu. Kvôli otvorenosti Linuxu sú distribúcie odvodené od iných distribúcíi, ako napríklad Ubuntu od Debianu, Mint od Ubuntu a Redhat od Slackware.
Rôzne distribúcie majú rôzne úlohy. Asi najzákladnejšie distribúcie sú tie, čo sú navrhnuté na osobné použitie, ako napríklad Ubuntu a Mint. Výhoda týchto distribúcií je relatívne dobrá rýchlosť, jednoduchý výzor a veľa dokumentácie. Viac špecializované distribúcie, ako napríklad SUSE a Redhat, sú hlavne používané na firemnú prácu, ako napríklad bezpečnosť systémov a správa webových alebo firemných serverov. Kvôli ich vysokej flexibilite a modularite sa dajú adaptovať na veľa rôznych úloh.
Distribúcie na súkromné použitie
Niektoré distribúcie sú lepšie na súkromné ako firemné použitie, kvôli ich vbudovaným auto-config funkciam (automaticky configuruje nastavenia a dovolí používatelovi ich zmeniť, ale pre firemné použitie je niekedy praktickejšie urobiť všetky nastavenia ručne a vyhnúť sa prepisovaniu zlých nastavení) a inými podobnými funkciami ako napríklad GUI (Grafické rozhranie systému, bez GUI funguje systém v textovom móde, iba s prístupom do terminálu, ale zrýchľuje systém).
Ubuntu
Ubuntu je asi najznámejšia distribúcia linuxu. Dá sa veľmi ľahko inštalovať, podobne ako programy v ňom. Má jednoduchú GUI a je o ňom napísaných veľmi veľa informácíi, takže je vhodný pre začiatočníkov aj skúsenejších používatelov. Dá sa veľmi ľahko používať ako hlavný operačný systém namiesto Windows. Má aj najviac funkcí ktoré potrebujú pripojenie na internet, čo je benefit aj nevýhoda. Taktiež jeho stavbou sa na ňom veľmi ľahko inštalujú programy z iných distribúcíi
Linux Mint
Odvodený od Ubuntu, má s ním veľa spoločného. Pridáva k Ubuntu dodatočné aplikácie, a taktiež sa ľahko inštaluje a používa. Má grafické rozhranie bližšie k Windows, takže sa pre niektorých ľudí ľahšie používa. Má aj špeciálne vydanie ktoré je odvodené od Debianu namiesto Ubuntu. Ale nie každému sa páčia zmeny oproti Ubuntu (ako napríklad GUI)
Distribúcie na firemné použitie
Tieto distribúcie sú vhodnejšie na firemné použitie ako súkromné použitie, ale stále sa niektoré dajú používať súkromne. Sú viac stavané na funkciu serverov a bezpečnosti, a nie sú navrhnuté pre začiatočníkov.
Debian
Jedna z najstarších distribúcií Linuxu (1993). Kvôli jeho štruktúre je veľmi stabilný a funguje veľmi dobre ako server. Taktiež funguje s rôznymi systémami a má veľa aplikácíi. Ale nemá veľa grafických rozhraní, a nepodporuje niektoré hardvérové komponenty (napr. wifi karty)
Arch Linux
Arch Linux je najjednoduchšia distribúcia Linuxu. Nemá žiadne automatické nastavenia, a základná verzia je len základný operačný systém. A dá sa zmeniť na vlastné potreby. Ale kvôli tomuto nie je vhodný pre začiatočníkov.
Fedora
Linuxová distribúcia sponzorovaná firmou Red Hat (RedHat Linux – Distribúcia linuxu pre firmy). Má päť hlavných verzíi: Workstation, navrhnutý na domáce použitie, je jednoduchý na použitie a s GUI, Server, navrhnutý na server, nemá GUI, ale dá sa inštalovať, CoreOS, navrhnutý pre cloudové práce, Silverblue a IoT.
Slackware
Najstaršia distribúcia linuxu (1993). Je veľmi stabilná a rýchla, ale nie je vhodná pre modernejšie systémy a desktopy (vhodná pre server). Má limitovaný počet aplikácíi a nemá jednoduchú inštaláciu a aktualizáciu. Taktiež nie je dobrá pre začiatočníkov, nemá veľa grafických rozhraní, a nemá oficiálnu 64-bitovú edíciu.