Operačný systém je softvér, ktorý komunikuje s hardvérom (ako napríklad CPU, GPU, RAM atď.) a dovoľuje používateli vykonávať úlohy pomocou hardvéru. Linux je operačný systém s otvoreným zdrojovým kódom postavený na jazyku C. Operačný systém sa zameriava na jednoduché, ale dôležité úlohy pre funkciu častí počítača. Operačný systém má niektoré dvôležité úlohy. Spravuje všetky procesy, súbory, hardvér a pamäť systému aby mohol počítač fungovať. Zisťuje ktoré klávesy na klávesnici sú stlačené, kontroluje rýchlosť ventilátorov na hardvérových komponentoch aby sa nepriehriali alebo ukladanie dát na disku. Aplikácie, ako napríklad Chrome a Paint, sa kvôli tomu nemusia takýmito vecami zaoberať, a tak pracujú efektívnejšie. Dobrý príklad na tento koncept je škola: Vedenie školy zamestnáva vrátnikov, školníkov a upratovačov aby sa učitelia mohli viac sústrediť na učenie detí. Linux je funkciami podobný Windows, ale navrhnutý inak ako Windows, takže niektoré funkcie ako napríklad presun súborov medzi Windowsovými počítačmi a linuxovými distribúciami nie sú jednoduché. Linux je viac optimizovaný ako Windows, a má rôzne distribúcie pre všetky možné úlohy, ale má nevýhodu oproti Windowsu: ťažšie sa používa. Oproti Windows treba viac nastavavovať, a niektoré distribúcie nemajú ani GUI (grafické používateľské rozhranie), takže používanie jednoduchých programov nie je až také jednoduché.
Základné Pojmy
V ďalšom texte uvádzame základné pojmy.
Terminál
Terminál je základom každého operačného systému, nielen Linuxu. Dovoľuje používatelovi komunikovať formou príkazového riadka, a vykonávať rôzne úlohy. Kvôli stavbe Linuxu je oveľa dvôležitejší ako pri graficky orientovaných operačných systémoch a používa sa oveľa častejšie ako ekviivalenty.
Distribúcie
Distribúcia je linuxové jadro s pridanými programami, ktoré sú vybrané a inštalované podľa potrieb používatela. Distrubúcie majú rôzne úlohy. Niektoré môžu byť špeciálne optimizované pre špecifický hardvér alebo typ zariadenia (napr. Raspberry Pi), navrhnutá na špecifický špecializovaný účel, ako napríklad manažovania webového serveru pre webové stránky, manažovanie firemných sietí a komunikácíi, a distrubúcie zamerané na bezpečnosť systémov. Okrem firemných použití sa dá používať pokročilými používateľmi ako lepšia alternatíva Windows alebo iných systémov. Niektoré distrubúcie sú vytvorené na to, aby dosiahli perfektnú anonymitu a bezpečnosť
Virtuálny počítač/Virtualizácia
Virtualizácia je spôsob spúšťania operačných systémov z vnútra iných systémov. Je veľa výhod virtualizácie. Najdôležitejšia funkcia virtuálnych systémov je prideliť časti hardvéru tak, tak, že sú funkciou nerozoznateľné od fyzickýh počítačov, a tým ho odizolovať od ostatných procesov v počítači. Toto je výhodné na testovanie softvéru ktorý by mohol byť problematický, alebo testovať systémy pred inštaláciou na fyzickom počítači. Taktiež sa dajú testovať potenciálne nebezpečné programy ako napríklad vírusy na výskum. Ale asi najpopulárnejší dôvod virtualizácie je používanie programov vytvorených pre staršie verzie operačných systémov alebo programov, ktoré nie sú s hostiteľským OS kompatibilné.
Prehľad základných príkazov linuxového terminálu
Terminál je najdôležitejšia aplikácia v Linuxe. Všetko od nastavení po správu systému, správu procesov, zariadení sa dá urobiť cez terminál. Teraz zhrniem najdôležitejšie príkazy ktoré treba vedieť na používanie linuxového terminálu:
man [príkaz]
Asi najdôležitejší príkaz v linuxovom termináli je “man”. Je to skrátená forma slova manuál. Nato aby príkaz fungoval, musí byť zadaný parameter “command”. Ako príklad napíšeme:
$ man man
Toto otvorí v terminálovom okne manuál príkazu “man”, a ukáže informácie o využití a použití príkazu man
ls [parameter] [filepath]
Ak spustíte v termináli príkaz ls, tak vám vypíše všetky súčasti adresára, v ktorom sa nachádzate. V prípade že je použitý parameter “-l”, tak sa zobrazia detailnejšie informácie, ako napríklad dátum úpravy, vlastníka, prístupové práva. V prípade že parameter nebol zadaný tak sa zoznam súborov zobrazí v zjednodušenej podobe. Ak sa ponechá parameter “filepath” prázdny, vypíše sa obsah aktuálneho adresára. Ak ale tento parameter vyplníte, ukáže obsah určeného adresára. adresár Príkaz:
$ ls /usr/documents/example
zobrazí zjednodušený výpis určeného adresára.
cd [filepath]
Príkaz “cd” je skrátená forma change directory. Ako meno napovedá, tento príkaz je použitý na presúvanie medzi adresármi. Ak necháte parameter “filepath” nevyplnený, tak príkaz sa nespustí, lebo nemá nastavený adresár. Ak jeadresár uvedený, príkaz presmeruje terminál na vybraný adresár.
find [filename] [filepath] [parameter] [extension]
Príkaz find sa používa na nájdenie určitých súborov v adresári. Ak spustíte príkaz bez žiadnych parametrov, tak sa nespustí. Príkaz má dve funkcie. Môže zistiť,či daný súbor sa nachádza v danom adresári: ak je napísaný spôsobom “
$ find [filename] [filepath]
Ak je napísaný spôsobom
$ find [filepath] [parameter] [extension]
tak nájde všetky súbory v direktóríi. Ak nieje zadaná direktória použije direktóriu v ktorej sa nachádzate. Ak nieje zadaný parameter tak bude vypisovať len mená súborov, ale ak je zadaný parameter “-name”, tak vypíše celú direktóriu súboru. Ak nieje nastavený parameter “extension” tak vypíše všetky súbory. Ak je ale nastavený na napríklad “*.txt” tak vypíše iba textové súbory
clear
Príkaz “clear” je veľmi jednoduchý príkaz, s užitočnou funkciou. Keď sa terminál naplní príkazmi a výpismi z príkazov ktoré už nieje potrebné vidieť, spustením clear sa terminál vyprázdni a dá nový riadok. Príkaz nemá žiadne parametre, a ak sú nejaké vložené, nič sa nestane. Príkaz má tiež klávesovú skratku “CTRL + L”, ktorá robí to isté.