Latinská Amerika je Mexiko a krajiny nachádzajúce sa v Južnej Amerike, Strednej Amerike a karibskej oblasti. Rozloha je 20,564 mil. km2. Žije tu viac ako 500 mil. obyvateľov, hustota osídlenia je 18 ob./km2. Hranice siahajú od Rio Grande del Norte na severe po Hornov mys naa juhu Ohňovej zeme. Okrajové body Južnej Ameriky: S – mys Gallinas; J - Hornov mys; Z – mys Parinas; V – mys Branco.
Výrazná je výšková členitosť, polovicu rozlohy Latinskej Ameriky tvoria horské pásma. Najviac hornatý je sever – dominantu tu tvorí Mexická plošina, obklopená časťami Kordillér. Pásmo prestupuje oblasť štátov Strednej Ameriky a vytvára základ stredoamerického pevninského mosta, ktorý spája Severnú a Južnú Ameriku. Kordillery sa v Južnej Ameriky označujú ako Andy, tiahnu sa v úzkom páse pozdĺž západného pobrežia Tichého oceánu, od Karibiku až po Ohňovú zem. Rozprestierajú sa na území štátov Venezuela, Kolumbia, Peru, Ekvádor, Bolívia, Chile a Argentína. Najvyšším vrchom je Aconcagua, 6962 m.n.m.. Andy od severu k juhu tvoria dve rovnobežkové pásma – východné a západné, ktoré medzi sebou miestami uzatvárajú rozsiahle náhorné plošiny (napr. Altiplano). V medzihorských pásmach sa nachádzajú aj tzv. bezodtokové panvy (bolsony) vyplnené slanými jazerami (napr. Titicaca). Andy sú oblasťou s intenzívnou sopečnou a zemetrasnou činnosťou, nachádza sa tu viac ako 80 činných sopiek. Geologicky najstaršiu časť tvoria Guayanský a Brazílsky štít. Ich základom sú vyvreté a premenené horniny, ktoré viažu na sebe pomerne veľké bohatstvo nerastných surovín a vzácnych kovov. Nížinný charakter majú územia medzi Andami a Brazílsko-Guayanskými štítmi. Nachádzajú sa tu najväčšie nížiny Orinocká, Amazonska a Laplatská, na ktorých veľtoky vytvárajú terasové a nížinné roviny. Na JV Južnej Ameriky sa rozprestiera drsná, málo úrodná Patagónska plošina.
Latinská Amerika zasahuje do viacerých klimatických pásiem. Najvhodnejšie podmienky pre obyvateľov tropickej Ameriky sú v pásme 1500-2500 m n.m.. Najväčšia časť územia má podnebie ekvatoriálne, tropické oceánske a subtropick. Vyššie náhorné plošiny majú podnebie subtropické a mierne (juh Chile a sever Patagónie). Oblasť juhu Patagónie a Ohňová zem majú subpolárne podnebie. Klimatické podmienky ovplyvňujú aj morské prúdy, studený Peruánsky na západnom pobreží zabraňuje tvorbe zrážok a teplý Brazílsky na východnom pobreží. Významnú úlohu má aj konfigurácia terénu, napr. rozľahlé nížiny umožňujú príliv vzdušných prúdov prinášaných pasátmi od Atlantického oceánu po svahy Ánd. V Andách sa podnebie mení podľa vertikálneho usporiadania pásiem.
Latinská Amerika bola v minulosti osídlená najmä španielskymi a portugalskými kolonistami. V Karibskej oblasti menšie územia obsadili Veľká Británia, Francúzsko a Holandsko. Expanzia postupovala do vnútrozemia z ostrovov amerického stredomoria. Pred príchodom kolonistov existovali na území Latinskej Ameriky vyspelé indiánske kultúry. Mexiko – Aztékovia, Guatemala – Mayovia, Peru – Inkovia. Obdobie európskej kolonializácie je spojené s neľútostným vyvražďovaním indiánskeho obyvateľstva. Zároveň v priebehu 16.-19. storočia bolo na práce na plantážach privezených mnoho otrokov. Obdobie 19. - 20. storočia je charakterizované ako obdobie boja za nezávislosť ako aj vojnami o sporné územia. Latinská Amerika je najmladším regiónom na svete, lebo 45 % všetkých obyvateľov tvorí mládež vo veku do 15 rokov. Etnická skladba obyvateľstva odráža históriu. Pôvodní obyvatelia – indiánske národy sa zmiešali s prisťahovalcami, najmä belochmi (mestici) a v súčasnosti tvoria významný podiel práve miešanci. Časť obyvateľstva tvoria aj kreoli – potomkovia prvých kolonistov. Menej početní sú mulati, zambovia a černosi, prevládajú v oblasti Antilských ostrovov a Brazílii. Európskeho pôvodu je asi tretina obyvateľstva – dôsledok prisťahovalctva v medzivojnovom období 19. - 20. storočia. Pôvodné obyvateľstva sa dnes sústreďuje najmä v Centrálnych Andách v Bolívii, Ekvádore, Peru a v Amazonskej nížine, kde dodnes žijú niektoré primitívne kmene. Najviac ich však žije v Mexiku. Hovorí sa španielsky, v Brazílii portugalsky a niekoľkými desiatkami indiánskych jazykov a dialektov. Vzhľadom na históriu, miešanie národov a rás je rasová neznášanlivosť nižšia, ale problémom Latinskej Ameriky sú najmä veľké sociálne rozdiely, vysoký prírastok a zadĺženosť. V krajinách Latinskej Ameriky žije asi 500 mil. obyvateľov, prírastok sa pohybuje okolo 20 promile. Rozmiestnenie obyvateľstva je nerovnomerné, najhustejšie sú osídlené oblasti v strednom Mexiku, v povodí La Platy, na východnom pobreží Brazílie, Andské plošiny v Bolívii a Peru, v Karibiku (Portoriko), najmenej v Guayanskej vysočine a suchých oblastiach Chile. Intenzívny je proces urbanizácie. V mestách sa koncentruje až 70% obyvateľstva a tento počet stúpa v dôsledku lepších ekonomických podmienok a za prácou. Najväčšími a narýchlejšie rastúcimi mestami v Latinskej Amerike sú Ciudad Mexico, Sao Paulo a Buenos Aires, k ďalším miliónovým mestám patrí Rio de Janeiro, Lima, Santiago de Chile, Bogota, Caracas. Najvyššie položené je mesto La Paz (3600 m n.m.) a banské mesto Potosí (4070 m n.m.).
Latinská Amerika patrí k pomerne zaostalým častiam sveta. Brzdou rozvoja bola v minulosti nadvláda Španielov a Portugalcov. Ekonomika jednotlivých krajín je výrazne diferencovaná. Rozvinuté krajiny majú ekonomiku založenú na prevahe ťažobného priemyslu. Ťažba nerastných surovín v štátoch Latinskej Ameriky má svetový význam. Už v minulosti bola ťažba vzácnych kovov hlavnou zložkou španielskeho hospodárstva v obsadených krajinách Lat. Ameriky (najmä Peru, Bolívia, Mexiko). Ťaží sa medená ruda (Chile), striebro (Mexiko), antimón a cín (Bolívia), železná ruda a tórium (Brazília), platina v Kolumbii, zlato v Ekvádore, bauxit (Guayana, Surinam, Jamajka) - najväčšie zásoby na svete. Celosvetový význam má ťažba ropy a zemného plynu v Mexiku a Venezuele. Ťažba liadku predstavuje 60 % svetovej produkcie (púšť Atacama). Perspektívne sú ložiská síry v Mexiku a Argentíne, významné sú zásoby olova, niklu. Latinská Amerika disponuje veľkým hydroenergetickým potenciálom, čo podmieňuje rozvoj energetického priemyslu.